Basnicky.sk

Už neplačem...
Slzy sa mi dávno minuli...
zostal len neznesiteľný
prázdny pohľad...
Zakliata vlastnou sebeckosťou,
osúdená na samotu,
stratená v sebe
a v bolesti nevnímam
neznačkovú fľašku zúfalstva
naplnenú po okraj...
Ticho praská vo švíkoch
a v srdci mi prýštia
nevysvetliteľné slzy...
Neustále vediem
tichý monológ s Bohom
a neviem si spomenúť,
akú chuť mali moje sny...
Sny o zvonivom smiechu,
ktorý šteklil ma v ušiach...
a teraz sa triešti na malé kúsky,
čo sa rozletia do všetkých kútov...
Sny o nežných slovíčkach,
ktoré sa chveli ako motýlie krídla
a zľahka hladili moju dušu...
Už nerozoznám
tie odtienky okamihov,
keď navzájom sme si
vymieňali slzy za smiech....
Obetovala som
svoje sny láske,
čo stratila sa v tichom daždi...