Opät so slzami v ociach na tom mieste stojim,tak ako kedysi,aj teraz sa bojim,bojim sa,mam strach zo sklamania.Premyslam ako zit mam bez tvojho hladkania,bez tvojich bozkov,co zakazdim ma omamia.Bez tvojich oci co hned vsetko prezradia.Hladim do tmy a naivne cakam,co ak sa vratis a ja znovu ta polaskam.
Tak ako nekonecne nite ma tkáč,tak nekonecny je moj plač.Moju tvar chladia horuce slzy,prosim ver mi,ze ma to mrzi.
Teraz uprimne ticho je mojim znamenim,viem,ze uz to asi nezmenim.Vediet tak vratit cas,bol by si v mojom naruci zas.Pocul by si vsetky nezne slova co chcem ti povedat,uz viem,ze moje srdce chcem len tebe dat.Ty naucil si ma milovat,na blesky cez slzy sa usmievat,vediet sa z malickosti radovat.
I ked zahrmi vzdy zostat chvilu stat.Svoje city nechcem burke nikdy zverit,tvojim slovam chcem navzdy uverit,pochybnosti,ktore rozdeluju nas sa zbavit.
Tak povec ako mozem to napravit,co spravit,aby aspon kratky cas mohla som s tebou stravit.Ten cas,ked pocity sluzia sekundam.
Za sekundu s tebou i svoj zivot dam.Zivot,ktory bez teba zmysel nema.Bez lasky zit sa neda.
Moja tuzba po laske stale rastie,v tvojom objati chcem najst to skryte stastie.
Dátum vloženia 8. 4. 2007 13:49Kvetuška
Opäť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1461
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti