Odtiahol si záclonu
a pobozkal na líce. Pohládzaš
moje lýtko ako amforu,
aj keď tebou mykne.
Suchosť v ústach pocítiš
a mesiac zakrývaš
kúskom šiat, čo lieta vánkom
našich tiel.
A včely nám vyhrávajú
najsladšie melódie jari,
miluj ma láska do vyčerpania liet.
.......................................
Odťahujem záclonu
v tej istej chvíli,
hľadíš opantanou mysľou
a je to nad moje sili.
Tma za tebou sa tiahnuca
podala ti kabát,
zvesené ramená
nad odrazom smútku
lakomej milenky.
A klopkajúce slzy
v očiach,
vedú ťa tam, kde aj Boh
je iba sám.
Dátum vloženia 6. 4. 2007 12:50zabudnuta 
Milovanie v opantani jarnáho sladu
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2147
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. malý klaun
je to krásne a precítene napísane
akoby som v tom okne bol sám :o)
6. 4. 2007 12:56 - zabudnuta (napísal autor básne)
ospravedlnujem sa za chybicku
6. 4. 2007 12:58 - nereg. malý klaun
to neva ;o) nikto nie sme bez chyby...
6. 4. 2007 12:59 - SlavoK
Veľmi sa mi to páčilo
6. 4. 2007 19:11 - zabudnuta (napísal autor básne)
velmi pekne dakujem SlavoK...od teba som to necakala
6. 4. 2007 21:51 - HUD81
skvelé - zážitok si mi privodila...
22. 4. 2007 14:35