Nic
Nechcel vediet nic.
Bola mu zima a vesely tiez nebol.
V ruke hruby sveter,
a v ustach, jazyk - bic.
Neucte ma co sa ma,
som dost mudry, viem co chcem,
nechajte ma spadnut, ...na kolena,
inak neviem, naco je mi tisic cien.
Som ako osa, zranitelna,
jak vila bosa, rozplynutelna,
bojim sa rad dospelych,
budem sa hrat, na mladez vyspelych.
Citim, ze vo mne nieco je,
chce to ist na svet, v tom to je,
neviem to udrzat na uzde,
tapam tu v noci, mozno v tme.
Anjel - priatel, zrazu pri mne zastal,
pohol mnou o mile, hoc na mieste som ostal,
rozsvietil lampu, co nevedel som najst,
mal som ju na hlave a musel som s nou rast.
Nikdy predtym som ju nevidel,
hladal som start a nemal jasny ciel,
cakal som vystrel startera,
aby mohla ku mne bezat, zitia nova era.
Dátum vloženia 3. 4. 2007 23:46Ten Co Pise
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3250
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti