Kvapky zmáčajúce lístie, koruny stromov,
no nám dvom sa ešte nechce ísť domov.
Chceš zastaviť ten krásny čas...
snáď podarí sa to možno raz.
Do dlaní skryme si to,čo láska nám dáva,
no nie je to moc,peniaze ba ani sláva.
Len kúsok sna,čo snili sme spolu,
v ten deň,keď stretli sme sa znovu.
V ten deň,keď mala som ruže pri nohách,
V deň keď...keď ruka ruku hladila, na perách krásne slová,
cítila som sa ako víla a bola som len tvoja.
No niekde všetko sa to stratilo,
luna už nesvieti, ako vtedy
a mňa to strašne ranilo ,keď povedal si ...je to naposledy.
Viac som to chcela, čo ty asi nie,
v srdci mam túžbu... no v mysli trápenie.
Tak často krát som myslievala na teba,
viac ako je zdravé ,asi viac ako bolo treba.
Toľko krát ja verila som,no márny čas to bol.
Toľko krát...blesk mi srdce zasiahol a sním všetko dotla zhorelo.
Dátum vloženia 3. 4. 2007 22:54meritka 
......je to naposledy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2513
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- HUD81
nech ti už nikdy nezmáčajú slzy smútku tú zelenú krásu...
4. 4. 2007 20:20 - meritka (napísal autor básne)
dufam ze uz len slzy stastia
4. 4. 2007 20:27 - nereg. Ronaldinho
celkom fajn, len v niektorych castiach by to chcelo viac podfarbit...prve dva a posledny vers su krasne...a este aj "v srdci mam túžbu... no v mysli trápenie"...pekne
10. 4. 2007 11:17 - meritka (napísal autor básne)
dakujem Ron. vzdy beriem rady k srdcu
11. 4. 2007 10:19