Pot ma oblieva deň čo deň
Je to, zdá sa, zo strachu
Z toľkého potu vzniká potodeň
Povodeň, zvesť náhleho krachu
Potím sa čoraz viac
Kúpem si tvár v kvapkách
Zízam v zrkadlo neveriac,
koľko riek má tá mapka
Potné žľazy makajú za štyroch
A ja som celý od potu
Utrieť by sa mi patrilo,
Presne tak, jak v sobotu
Potenie sa, viac, než hrozné
Strácam sa pod slaným oceánom
No ja sa vzchopím, hyn´ na kožné!
Nech povedia, čo je s pánom
Potíte sa, nadmieru!
(Akoby som nevedel)
Vynechajte neveru!
(Iste! Aký výmysel!)
Potiť sa je bežné,
Keď podvádzate milú
Síce tíško, síce nežne,
Ale protipoty hynú.
Nie je iná možnosť, potom
Len s tým všetkým prestať
Zatočiť so svojím potom
A sám seba tak strestať
Pot zmizol, je navždy preč
Alfa, beta, gama, ní
Nevytvorí pod pazuchou ani skeč
Už nigdá nebyť spotený.
(A aj milá bude rada.)
Dátum vloženia 3. 4. 2007 21:56svetjemoj
SPOTENÝ
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2499
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti