Basnicky.sk

V objatí umenia

Treba žiť v tajnosti,
v náručí svojich schopností,
so štipkou čistej skromnosti,
nájsť vlastné zrkadlo krivosti.

Jednoducho vynikáš spoza visiacich Picassov či Monetov.
Spoznávaš samú seba pri tvorení portrétov.
Aj ju poznáš i všetky jej vášne.
Vidíš obrazy, keď sa zhasne.

Ona dáva veciam oblé tvary.
Oblečie človeka, aj keď je úplne nahý.
Chop sa jej, tej ceruzky, čo sa neláme.
Povie ti príbeh, čo dlho sedieť bude na ráme.

A ty budeš miešať fakty, city a odhady,
Ona to potom spolu s tieňom doladí.
Sú to tvoje svety, čo prejdú ti rukami.
Zdieľať ich môžeš len s pravými maliarmi.

Nemám nikoho. Som sama.
Si sama? Nie, nie si.
To všetko, čo ťa desí,
je len počiatkom krásneho blúznenia,
nie si sama, spíš v objatí umenia.

Nemám nikoho. Nezmyselne strácam svoju zmyselnosť.
Cítiš sa sama?
Namaľuj tamtoho pána.
Bude ti robiť spoločnosť.



.