bruno
Nehoda
Bol sobotny vecer,pozical som si od mamy auto a siel som s kamaratmi do mesta.Chalani pili a pili,ja som zostal pri kofolke.Povozili sme sa po okolitych dedinach,sice prsalo,moc som si to neuvedomoval,na aute boli este letne pneumatiky.Okolo jedenastej mi mama napisala,ze si mam davat pozor,ze je vsade vela vody a tak.O polnoci som zaviezol ostatnych domov a zostali sme dvaja.Kamarat,volajme ho Jozko,chcel ist za kamaratkou na diskoteku,suhlasil som,ved preco nie.Pred naozaj zlou zakrutou som spomalil len na 90 kmh,co bola velka rychlost vzhladom na tu zakrutu a pocasie.Neuvedomoval som si ze je mokro a to vsetko ,vysli sme zo zakruty a zrazu sme vleteli do praveho jarku,prednou lavou stranou auta,vyleteli sme do vzduchu,a spravili sme este asi tri-styri kotrmelce po roli.Dopadli sme na kolesa,pozrel som na Jozka,boli sme v soku no vyzeralo to ze nam nic nie je.Vystupili sme,hukali a nadavali,hned som volal mame,nedvihala,tatovi,nedvihal,bratovi,ten to dvihol.V soku som mu to hovoril a on mi na to povedal ze.."To sa dalo cakat"...Jozko byval od toho miesta asi 500 metrov tak siel domov.Zostal som tam sam,auta zastavovali,modlil som sa aby nikto nezavolal fizlov.Bolo to nekonecne cakanie,kym konecne prisli rodicia,tato to zobral na seba,dostal pokutu a skoro mu zobrali vodicak.Teraz...auto je uz predane za smiesnu cenu,opravovat sa asi nedalo,uplne rozbite...kazdy kto videl to auto sa pytal...bud kolko mrtvych alebo ako to mohli prezit???neviem ako
Dátum vloženia 30. 3. 2007 10:15Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1882
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- *Li@*_tOp SeCrEt
zapletena myšlienka...
1. 4. 2007 18:12