Basnicky.sk

Rozmyslali ste uz aj vy mnohokrat nad tym, aka je vasa zivotna rola? Mozno ano, mozno nie, to je vlastne jedno, tento ptibeh je tak ci onak o mne. Sebecke?
Vsetko zacalo mojim narodenim .Vela si z toho nepamatam, ale na jednu vec nikdy nezabudnem. Moji rodicia a vsetci naokolo boli stastni, pretoze prisiel na svet novy clovek a s nim aj nova nadej na lepsi zivot. Presne, pre nasich rodicov sme nadejou. Nadejou, na zivot plny usmevov a hrdosti!
Od malicka som bola vedena k pravde a spravodlivosti. Moja milujuca rodina ma naucila rozoznavat dobro od zla.
Preto ich samozrejme velmi respeknujem. No polozili ste si niekedy otazku, co som spravil/a zle?Kde sa stala chyba, teda samozrejme ta “ista opakovana vasa “ chyba?Ano? Nie?
Citim sa ako v zacarovanom kruhu, pretoze vycitky typu “ sme sklamani, toto sme naozaj necakali, mysleli sme ze sme ta vychovali dobre “ sa mi stale tlacia do usi. Teraz si kladiem otazku: Tak predsa ma rodicia vychovali dobre, kedze sa moje svedomia trapi a rozmysla nad tym, kde som opat sklamala?
V jedno celkom pekne poobedie mi volala mama aby mi povedala, ze je na mna velmi nastvata. A zlozila…Mile?Ja viem..Snazila som sa spomenut na tu udajnu vec, ktorou som sa jej tak velmi dotkla .Nenapadlo ma vsak nic. Sadla som si do kresla, vlozila tvar do dlani a zacala plakat. Vtedy som si uvedomila. Som dospely clovek, tak preco jednoducho nemoze respektovat moje rozhodnutia.
Niektori ludia si myslia, ze som nafukana a pohrdam ostatnymi. Ini su toho nazoru, ze som velmi tiche a hanblive dievca. Zaujima niekoho co si o mne samotnej myslim ja? Nie som ticha, nie som hanbliva a nie som ani namyslena. Pozna ma vobec niekto?
Sebavedomie je podla mna nieco co nas zenie dopredu a dodava nam odvahu. Kazdy clovek, od maleho dietata cez teenagera po starca, kazdy jeden z nas ma sebavedmie. Je v tom vsak jeden hacik. Ide totiz o sebavedomie rozlicnych rozmerov. Moje sebavedomie nie je velmi velke, pretoze castokrat mnou ludia pohrdali.
Stalo sa vam, ze ste nieco robili s usmevom na tvari, s tuzbou pocut “wau si naozaj sikovny/a “. Mne sa to stalo len nedavno. Vytvorila som si vlastnu web stranku, pretoze som ju chcela ukazat rodicom. Chcela som ich presvedcit, ze nie som az taky antitalent co sa tyka pocitacov. S nadsenim som im poslala stranku. Naozaj chcete pocut ako to dopadlo? Fajn. Hovorim presne o tom spominanom telefonate od mojej mamy.” Som na teba velmi nahnevana, to sa tam vobec nehodi”.Este stale nechapete? Uvediem to na spravnu mieru. Nepacila sa jej totiz fotka, ktoru som tam vlozila. Fotka pre rocnikovu knihu.
Ludia maju mnoho dovodov na hnev a vycitky,… ale fotka? Uprimne povedane, toto sa mi stalo prvykrat, a mozem zarucit, ze to nebol ani posledny.
Teraz k tomu, co to ma spolocne so zivotnou rolou. Nedochadza? Ak vas nikto nepodpori vo vasich snoch ale naopak vas od vsetkeho odradi, skuste si typnut ako asi dopadnete. V mojom pripade sa stamen ucitelkou a moja mama bude najstastnejsi clovek na svete.
Preco ludia smeruju dopredu a snazia sa dosiahnut to po com tak tuzia? Aby ked si sadnu do kresla nemuseli plakat ale s hrdostou povedat “ tak predsa som to dokazal/a , moj zivot za nieco stoji ! “