Basnicky.sk

Prešli hodiny, dni, mesiace, ba i roky,
za ten čas zažíval som strašidelné muky,
hľadal som lásku moju navždy stratenú,
hľadal som lásku moju samotou väznenú,
snažil som sa nájsť aspoň kúsoček neba,
nevedel som pochopiť čo však naozaj treba,
nevedel som pochopiť, že takto sa to už nedá.

Nechcel som pripustiť myšlienku straty odmietanú,
nechcel som dopustiť lásku mnou dokonanú,
snažil som sa ju zachrániť za cenu vysokých strát,
snažil som sa ju zachrániť napriek mnoho rád,
že už zmysel svoj vo večnosti stratila,
že už na smrť sa hlasom Božím odsúdila,
chcel som jej ponechať aspoň šancu poslednú,
chcel som jej dovoliť ešte prosbu nevšednú.

no osud však v jej mene ortieľ iný vyriekol
a hlas v jej srdci ju už naveky umĺkol,
už necíti ku mne to čo minulosť jej darovala,
už necíti ku mne to čo budúcnosť jej bez varovania vzala.
Nechce už pomyslieť na život spoločný,
nechce už pomyslieť na čas spiatočný,
má už svoje plány a má svoje sny
a ja mám len rany a plynúce dni.

Teraz len blúdim a dúfam, že sa to poddá,
avšak srdce moje vzlyká, že už sa to nedá,
že už bolesť ho už na sto krát prebodla,
a samota až do úplnosti ovládla,
že už nemá na novú lásku síl
a nedokáže s ňou prejsť ďalších päť míľ,
navždy drvené je smútkom na milión častí,
nedokáže zniesť tiahu ďalších jej slastí.