Naozaj Ťa ľúbim ako viem,
oblohu pre Teba rozlámem,
no žiadna láska nie je večná
všetko šťastie láme čiara priečna.
Sme presvedčení, že naša láska je z ocele,
i keď nevieme, čo s nami osud zomele.
Možno chce, aby sme pri oltári spolu stáli,
jedno veľké ÁNO si povedali,
aby sme mali aspoň štyri malé otravy,
aby sme potom okolo vnúčat skákali.
Aby sme sladko spolu spali,
po celý život sa milovali.
Možno mu iná myšlienka hlavu drtí,
že nebudeme spolu až do smrti.
Možno budeme spolu už len deň,
lebo naše životy vezme povodeň.
Možno nás rozdelí len veľká hádka
a zostanem len Tvoja kamarátka.
Snáď nebudeme nosiť na tvári masku,
že zabudli sme na starú lásku.
Dátum vloženia 23. 3. 2007 02:01LaTina 
OSUD a my
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2286
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti