Basnicky.sk

Uvidel som letieť čierne vrany na obzore,
v predposledných lúčoch slnka horelo zore.
Zaplakala sýkorka nad pominutým dňom
aj vetvy trochu viacej stiahol osamelý strom.

Starý diviak vytackal sa na tmavnúcu lúku,
ozbrojil som rukavicou prikrehnutú ruku.
Čerstvý vietor odplašil aj posledný lúč svetla,
vyľakal som starú líšku, čo ma nechtiac stretla.

Ročný srnček obskakoval mladú rujnú srnku,
zvedavý som okoštoval nedozretú trnku.
Vykročil som trochu ďalej ticho, krokmi nežnými,
lebo pri mne, celkom blízko, je bachyňa s mladými.

Mesiac začal vykúkať spoza kopca oproti,
počkám teda, pokým lokeš celý zhora zasvieti.
Až kým sa mesiac na opačný koniec sveta preplazí,
všetky zlatky na oblohe zrátam: Koľko peňazí!

A keď unavenú hlavu skloním pri bútľavý peň,
zaspieva mi mladý drozdík: "Pozri, vstáva deň!"