Martina
Zápis do denníka
Tak tento deň som už čakala ako dlhý. Ráno odchhádzal môj braček na lietadlo do londýna a letel z krakowa. Tým, že lietadlo letelo skoro ráno, odchádzal už o pol tretej ráno. Vedela som, že by som plakala, a tak som sa s ním rozlúčila už večer. Ráno ma aj tak prišiel pohladiť a dal mi pusu, a poprial mi všetko dobré, aby ma prijali.(V pondelok som robila prijímačky)
Veľmi som sa potešila, že sa prišiel aspoň rozlúčiť, aj tá pusa ma hriala celý deň pri srdiečku. No ale na to prišla škola. Učiteľky, s ktorými sme ešte nemali hodiny sa nás vypytovali, ako sa nám darilo. Mne sa zdali testy celkom jednoduché, len slovenčina mi robila problém. Tá mi až tak nejde, ale na matiku som „expert“. Po škole som šla za pc, a dodohadovala som si stretko s jedným chalanom. Vyzeral milý a potrebovala som ísť do Ružomberka a on bol odtial. Tak prečo nie? A ešte som sa potrebovala dostať k jednému miestu.
Vystúpila som z busu, ale on tam ešte nebol. Tak som sa pobrala preč, lebo som si myslela, že si robí len srandičky zo mňa. Ale potom som ho stretla na takom moste. Ukázal mi to miesto, kde som potrebovala ísť. Potom sme sa šli prejsť. Stále ma chcel objať, alebo pobozkať, ale keď sa spýtal vždy som mu povedala, že nie. Až v jednej kaviarničke som sa odhodlala, a sadkala som si bližšie k nemu. Vtedy si ma objal a pritisol k sebe. Cítila som z toho objatia lásku. Dal mi aj pár pusiniek, ale len tak na čielko vlásky. Neskôr sa spýtal či môže na líčko a potom na per, ale to som mu už dovolila. Nakoniec ma odprevadil na bus a vtedy, keď tam už stál som mu dala ja pusu, bol prekvapený, ale zároveň šťastný. Cítila som sa fajn a tešila na ďalšie stretnutie. Domov som prišla po osmej, čo u mňa nebolo zvykom, čo sedím stále doma. Ale asi si budú mudieť zvyknúť. V postely, pred spaním, som stále na neho myslela až kým som nezaspala.
Dátum vloženia 15. 5. 2005 21:30Veľmi som sa potešila, že sa prišiel aspoň rozlúčiť, aj tá pusa ma hriala celý deň pri srdiečku. No ale na to prišla škola. Učiteľky, s ktorými sme ešte nemali hodiny sa nás vypytovali, ako sa nám darilo. Mne sa zdali testy celkom jednoduché, len slovenčina mi robila problém. Tá mi až tak nejde, ale na matiku som „expert“. Po škole som šla za pc, a dodohadovala som si stretko s jedným chalanom. Vyzeral milý a potrebovala som ísť do Ružomberka a on bol odtial. Tak prečo nie? A ešte som sa potrebovala dostať k jednému miestu.
Vystúpila som z busu, ale on tam ešte nebol. Tak som sa pobrala preč, lebo som si myslela, že si robí len srandičky zo mňa. Ale potom som ho stretla na takom moste. Ukázal mi to miesto, kde som potrebovala ísť. Potom sme sa šli prejsť. Stále ma chcel objať, alebo pobozkať, ale keď sa spýtal vždy som mu povedala, že nie. Až v jednej kaviarničke som sa odhodlala, a sadkala som si bližšie k nemu. Vtedy si ma objal a pritisol k sebe. Cítila som z toho objatia lásku. Dal mi aj pár pusiniek, ale len tak na čielko vlásky. Neskôr sa spýtal či môže na líčko a potom na per, ale to som mu už dovolila. Nakoniec ma odprevadil na bus a vtedy, keď tam už stál som mu dala ja pusu, bol prekvapený, ale zároveň šťastný. Cítila som sa fajn a tešila na ďalšie stretnutie. Domov som prišla po osmej, čo u mňa nebolo zvykom, čo sedím stále doma. Ale asi si budú mudieť zvyknúť. V postely, pred spaním, som stále na neho myslela až kým som nezaspala.
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 3245
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti