Basnicky.sk

...Napísať pár neosobne osobných viet, uložiť ich pod neznáme známe heslo na neznáme známe miesto....Tak zložito jednoduchý úkon mladej starej mysle zrodil sa i umrel v mieste uprostred sveta uprostred ničoho a niečoho......
Tak začínal sa i končil príbeh života i smrti.... Ten človek i zviera v jednom, spása i záhuba sa v ňom stretli v jedno, viedli spolu vojnu a mier na cestách ničoho a priestoru.... Tak on pochopil i zatratil sám seba i to niečo v ňom... Pochopil i zatratil svoj život i svoju smrť, i to čo nasledovalo potom, i to čo potom sa končí..... Každé ráno, čo začínalo sa západom slnka a končilo východom na jasne tmavú oblohu posiatu miliónom už dávno neexistujúcich hviezd, keď hľadel do tváre samého seba, i toho zvláštneho tvora, keď hľadel do tej tváre nikoho kde zračila sa hlúposť i genialita, kde nachádzal dobro prelínajúce sa zlom keď slzy stekali mu po usmiatej tvári.... Hľadel s nepochopiteľným pochopením, hľadel a takmer chápal prečo nechápe a nechápal prečo chápe... Túžil netúžiť, i netúžil túžiť na hranici snov a vlastnej mysle... Túžil dotknúť sa tej hlúpo geniálnej bytosti i načahoval ruky...... geniálne hlúpy sen, čo stal sa neskôr pravdou i pravda čo neskôr v sekunde nekonečného bytia stala sa snom.... dotkol sa.... sna i pravdy..... Pochopil i zatratil.... Neskutočne skutočnou túžbou, netúžil byť, túžil netúžiť upínať sa na jemu vlastný spôsob bytia... Túžil spoznať zabudnuté jemu vlastné minulé i skutočné myšlienky.... Túžil pochopiť nepochopiteľné neskutočnou túžbou pochopiteľný svet i svoje vlastné bytie v skutočnom priestore i nikde....
Taký bol...