Basnicky.sk

Pod oknami hradých veží
kráľovná plačom polieva kvety.
Pretože jej kráľ do boja beží
povraždiť všetky maličké deti.

Pod hradbami jeho srdca
spievajú detičky pár smutných tónov
o tom, že sám kráľ je vodca,
že jedine kráľ im daruje domov

Kráľovná však slzy roní
dúfa, že kráľ sa čoskoro vráti
počuje, že zvon už zvoní,
tuší, že kráľa v tom boji stratí.

Pod červenou vlajkou mieru
spomedzi vrahov smeje sa kráľ.
Objavil nám v systéme dieru,
cez ktorú ľahko kráľom sa stal.

Svoje zbrane k ľuďom týči
kráľ, ktorý válči s absurdným kľudom.
Vlajkonosič všetkým kričí:
" Vytasme zbrane, tam!
Smerom k ľuďom!!!"