Pár starých vecí a môžeš ísť.
Obzri sa a zostaneš stáť.
Ostal Ti kríž a povinnosť odísť
a rozčítať si novú časť.
Tak ber všetko sklamanie a choď
ďalej sám
nech necítiš to, čo chce on,
nech nevidíš miesto, kde pred tým
vždy stál
ten prastarý bútľavý strom
Pár starých vecí a môžeš ísť.
Tvoj úsmev, keď uvidíš cieľ,
je na tvári jasný, tak stan rozložíš,
keď pod stromom si, kde si chcel.
On pri ohni z neho sa zohreje raz
a potom nájde si nový cieľ.
Keď vidíš to, po chrbte behá Ti mráz
a Ty sedávať v tieni si chcel.
Pár starých vecí a môžem ísť.
Na jar si snažím spomenúť.
Nositeľka jari, prosím Ťa príď,
nech môžem na jeseň zabudnúť...
Dátum vloženia 21. 3. 2007 10:13Bielyk
Veronika
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2362
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lizzinka
Tuto basen si urcite nepisal o mne , aj ked sa volam Veronika (vazne). Predpokladam, ze ciel basne bol uplne iny, ale ja som v nej nasla to "moje", co ma oslovilo: "a rozčítať si novú časť"...alebo : "Nositeľka jari, prosím Ťa príď,
nech môžem na jeseň zabudnúť"... Velmi vystizne...
Vies, ja zacinam teraz akoby zit novy zivot, prebudza sa vo mne nieco nove a uz sa nikdy nechcem vratit do toho predchadzajuceho obdobia plneho skepsy a pesimizmu...aj keby bol zivot akokolvek tazky, vzdy bude pri mne stat Niekto, na koho som casto zabudala - Jediny, na koho sa mozem naozaj spolahnut....A som rada, ze som na to konecne prisla
21. 3. 2007 14:40 - Bielyk (napísal autor básne)
Tak to, že si na to prišla, je super, gratulujem. O kom som ju písal, to si síce neuhádla, ale som rád, že sa Ti páči...diki. Bielyk
22. 3. 2007 14:21 - Lizzinka
som rada, ze si rad, ze som rada...
22. 3. 2007 16:53