Tíško ma hľadíš, zotrieš slzy z úst
objímeš, šepkáš útechy pár viet.
Držím ťa za ruku, len ma neopusť
ešte neviem ako bolí, keď ťa tu niet.
Len tento jeden, nemám viac snov,
hoci priať by som si mohla veľa.
Keď vysnú pery, niet už viacej slov,
vrátiť vzad čas by som veľmi chcela.
Zas cítim teplo, tlkot tvojho srdca,
z Tvojich bozkov v žilách krv mi vrie.
Nepoznám viac bolesť, keď sa niečo stráca,
pri tvojom tele chvem vítať svitanie...
Utópia, sen....
Dátum vloženia 17. 3. 2007 18:01Evička
SEN
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1838
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti