Basnicky.sk

Neustále niekam utekám, ani sama neviem pred čím...život nežijem, len prežívam zo dňa na deň a každým ránom, ked sa zobudím, pýtam sa: "Prečo?" Bol si mojím šťastím, mojím slnkom, mojou jedinou láskou....naučil si ma ľúbiť a potom, ked som to konečne pochopila---odišiel si. Odišiel si tak daleko, tam, odkial niet návratu a mna si tu nechal. Zobral si mi časť srdca, moju dušu a lásku, ktorú som si tak dlho strážila...nechal si ma tu samú, trápiť sa.
Moje oči už stratili lesk, už sú to len dve hlboké studne, oči človeka, ktorý stratil dôvod žiť. Ty si bol ten dôvod, prečo som sa ráno zobúdzala s úsmevom, prečo som sa tešila aj z dažďa, prečo som žila...už nevládzem, chcem byť pri tebe, ale nedokážem to, nemôžem...a tak sa len každým dňom modlím,aby môj spánok sa stal večným...prosím....