Basnicky.sk

Ako zodraná paleta maliara
ako tupá ceruza básnika
opotrebovaná životom
plačúca do ticha...

bez pevnej pôdy chodíme po svete
odvraciaš sa a ja ťa neviem zastaviť
vyrieknem posledné „počkaj!“
v márnej snahe ťa spomaliť

už sa len pozerám, ako sa strácaš
siluety budúcnosti črtajú zúfalstvo
prečo si odišla, pýtam sa znova
naivne dúfam, že nenávisť neoplácaš
touto zvláštnou hrou, ktorej pravidlá nepoznám...

stopy v piesku odvial vietor
a ja čakám, kým krv obmyje ryhy
na srdci...

ako paleta poeta
čo zniesla ma zo sveta
ako tá moja tupá ceruza
čo smutne vyryla dieru za
mŕtvou spomienkou...