Basnicky.sk

Krajina kde som len nechtiac
iný tu neboli už asi mesiac
všetko začína zarastať
a ja ostala som napospas.
Napospas osudu
napospas svtu
leží tu mŕtvola
strelená za letu.
začína hniť
celá sa rozkladať
niet sa tu kde skryť
môžem len utekať.
Na chodník padajú úlomky
svetla z mesiaca
je tu hlboká tma
a svetlo sa iba stráca
tu duše letia, blúdia
hľadajú telá, kde môžu prežívať.
Prežívať zo dňa na deň,
z hodiny na hodinu
budú tu navždy iba snívať.
predstavujú všetku splodinu sveta
všetok hnus špinu
čo nám zakazuje lietať.