Neprestaň hovoriť, chcem počuť ťa ďalej
síce nevidím tvoje jemné pery
síce nedržím tvoju ruku v mojej...
a už nemám nič, len modrosť neba
tuším, že to je jediné, čo k žitiu mi treba
---
chvenie tvojho hlasu
ničí moje vlny
ktoré tupo nabúrajú
o priezračné steny
videl som dosť nato, aby som oslepol
cítil som dosť nato, aby som znecitlivel
kričal som dosť nato, aby som ohluchol
no spomienky na teba su stále príliš živé.
uvidel som kentaura
čo podával mi luk a šípy
nech prestrelím jeho srdce
nech konečne nič necíti.
bol som krutý, nespravil som, čo mi kázal
za ten čas, čo on nové rany nachádzal
ja som sa pokúšal vyliečiť,
a on mi povedal, nech bolesť nechám vykrvácať
...že nemôžem sa prírode vzpriečiť...
a ja verne poslúchol som radu
a vložil som city do bútľavej vŕby
ktoré síce pominuli, no doteraz ma svrbí
prázdne miesto, kde schovával som lásku mladú...
Dátum vloženia 10. 3. 2007 20:53Keysi
Ja a kentaur
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2016
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti