Basnicky.sk

Už si zistil, aké mrazivé sú vrelé city?
Vedel si vôbec, aká žeravá je ľudská nenávisť?
Pocítil si, aké neúčinné boli obranné kryty?
Zachcelo sa ti niekedy od človeka odísť?
Mal si už pocit, že si bol len korisť?

bezcitné otázky, na ktoré mnohí
naozaj nechcú počuť odpoveď
nenápadný požiar, a až keď všetko zhorí,
ľudia záhadne rýchlo náhlia sa na spoveď...

zúfalá snaha odľahčiť vrecia
pohýna týmto skazeným svetom
uberte piesok, naložte na plecia
čo najmenej zrniek, čo najviac následkov

nastáva výber, koho
z lietajúceho balóna vyhodiť,
kto je veľký hriešnik, a koho naopak
netreba vôbec zachrániť

je nás tu veľa, začnime skraja
za obeť padnú zatiaľ tí dvaja
vidíte, ako pochybne túlia sa k sebe?
akoby žili na jednom chlebe...!

poddali sa láske, šialenci hlúpi
to sa už nenosí, dnes sme len skúpi
skopnite ich dole, nech zľahčia odlet
v úbohom svete bude im dobre.

naraz sa chytili, skočili spolu
s vrecami na pleciach, čo stiahli ich dolu
umreli spoločne, umreli šťastne...
netušiac, že raz budú súčasťou básne.