Basnicky.sk

Len obtisky zanechávaju kroky na prachu v tichom dome,
len ozýva sa plač v ňom,v tichom stone.
Len počuť škripot skorodovaných veľkých dvier,
len cítiť na tomto mieste veru zvláštny mier.
Každý pohyb v tomto dome,je risk,že spadne,že zostanu len rujny,ktoré nik už nerozkradne.
Len žalostný plač vetra premáva sa rozbitým sklom,
len zima usadila sa medzi veľkým priestorom.
Len...len ten dom za to nemohol,
čo jeho panoráma bola lesklá a sýta,
dnes len prečo,každý sa pýta.

A dom ešte stojí,čaká na vskriesenie ako Ježiš,ktoré neprichádza.Márne hľadí na nebesia,tie skryté za oblakmi len mlčia.