Basnicky.sk

Slnko zomierajuc z krvi steka, pada na červený bok. Mesiac žltá Yoricková lebka zasvietil mi do tmy myšlienok. Vyšiel Hamlet z davnej hmly a stúpa ku mne s blediou tvarou bez masky. Zmenila sa pred ním vrba na otaznik vecnej otazky. Jej jadro je zhyboch kôry skryte ako sväta pravda v korane. Vsak mi sudruch princ uz poradite ci mam vraviet ano a ci nie. Princ vsak mlcí hladi ustrnuto staby tuho rozmyslal. Zmenila sa pred nim vrba na otaznik vecnej otazky. Tien a svetlo. Vzlety, pady dolu nsa v podstate nikdy nemenia, Nad dievcenskou hrudou chviet sa budu mlade ramena. Budu svadby a bude sa pijat. Ale ticho ako chladna zmyja z rajskych hustin zrada vylieza. Hladis naivne a duch sa zmieta nad prekliatim: nebyt a ci byt? Zmyja sa ti smeje spoza chrbta pokusajuc sa lest v ustach skryt. Ruka sentimentalneho princa pada na rozhodujuci mec.