vtedy kde zapadne slnko
a vyjde mesiac,
zacne byt vlhko
a ty zakopavas v tme o kamene nechtiac
tam,kde svetlo naposledy zapadne
tam kazdy do narucia lasky upadne
citi :vznasa sa nad zemou
a vidi vsetko farbou zakalenou
ja na to miesto zaviest ta chcem
ja ta tam v mojom naruci prenesiem....
skusime najst to miesto lasky
tam nikdy nebudeme mat vrasky
no marne to hladaju..
uz aj kvapku vody zhanaju
hladaju to miesto vecne
no nikto im pomahat nezacne
bludia svetom myslienkami inde
kedy to slnko konecne zapadne
zrazu zapada slnko vsade tma
len jedno svetlo najde sa
tam-ukaze prstom ziena oslabnute
svetlo! spina sa a ma ruky natiahnute
no muz nic nevidi svetlo ziadne
no asi do narucia lasky neupadne
no dievca zmorene
slzami zatopene
upada na zem a so smiechom na tvari svojmu milovanemu muzovi hovori
umieram laska moja
idem hladat cestu do vecneho pokoja
muz so slzami odpoveda
nech este jej dusa neuveda
no ona posledny bosk da mu
a ruku na posledy poda mu..
no muz by bez nej nevydrzal
preto aj svoj zivot sam si vzal
uz nasli to miesto co hladali
no na zemi ho nenasli
je tam hore kde prekazok niet
no plamen zivota neprestava vriet....
Dátum vloženia 1. 3. 2007 18:083mimushka3
ak sa stretneme
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2703
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti