Basnicky.sk

V kaluži čerstvej krvi čľapká,
volá zbohom.
Nôž si jej vrazil medzi rebrá,
ostal si ten istý
a predsa v novom.

Ona videla len to dobré,
zlobu prehliadla.
Utopila sa vo vlastnom bahne,
ty si jej čiernou šatkou zamával.

Ty si odchádzal, ona len stála,
ty si sa smial, ona plakala.

Jej dušu si rozmliaždil svojou pätou
a srdce zlomil napoly iba preto,
že máš druhú,
ktorá je krajšia, mladšia, má viac prachov,...

Za starou láskou si svetlo zhasol
a odovzdal's ju vlastným mukám.
Nuž, na lep ti teraz sadla
taká istá druhá.