Basnicky.sk

Keď je ráno a hneď vstane
ešte chodí opantane
stačí malá toaleta,
potom umyť a už lieta.

Nemôže to doma vystáť
do práce sa začne chystať.
No a podľa nálady
schmatne kúsok rolády
stisne kľučku beží dolu
rozmýšľa či nemá smolu.

Stihne ešte autobus?
A ak nie, tak taký kus
šlapať pešo zase sama
nie ako tá pred ňou dáma,
ktorej trčí spod dáždnika
polovička spoločníka.

Do práce však príde presne
náladda jej hneď aj klesne.
Chirurgia - je ten nápis maličký
a ona tam tvrdo zdieľa osud sestričky.

Doobeda práca tvrdá
na čo je však veľmi hrdá.
Robí to tam celkom rada,
dokedy však bude mladá ?!

Poobede sa to vlečie
ale s práce neutečie,
preto je aj občas bledá
že sa utiecť vlastne nedá.

No keď ide z oddelenia
jej city sa rýchlo menia.

Niekto čaká na vrátnici
nie sú to "tí polovníci"
dotieraví nápadníci,
je to niekto koho pozná
a oči má jak dve hrozná.

"Ahoj" zaznie súčasne
a každý z nich zaplesá,
no nie je to úžasné?
čo poviete nebesá.

Vyberú sa niekde spolu
nemyslia na rannú smolu,
že nestihla autobus
a on zmokol ako hus.

Bavia sa o všedných veciach
ona tára a on kecia.
Veľmi rýchlo čas im ide
večer je tu a noc príde.

Ide s ňou až pekne k domu
zaznie "ahoj"- pusa k tomu.
Po schodoch už zajde sama
čosi ju však opantáva..

Kto má oči ako hrozná?!
Kto mi povie? Kto ho pozná?

..Chvíľka ticha jak z lesa
a ozvú sa nebesá :
to ten...
čo len...
napísal básničku
pre zdravotnú sestričku.

ps. I LOVE YOU