Basnicky.sk

Danielik  Zobraziť/skryť lištu autora

Spriaznené duše...

Mám veľa tajomstiev,
čo ťažia moju starú dušu...
Hriechy minulosti mažem
dobrými skutkami lásky...
Je ťažké vykonať ich...
neviem,čím som sa previnila...
Viem,že na tomto svete
nie som prvýkrát
a ty,láska moja,tiež nie...
Koľko to je storočí?
Ani sama netuším...
Pamätám si naše strenutie...
pocítila som známe chvenie...
pohľad do tvojich očí privial
pocity dávno zabudnuté...
Tvoje gestá sú mi známe
a myšlienky ako moje vlastné...
Vedela som,že patríme k sebe
tak ako slnko k oblohe..
mráz k zime či voda k moru...
I ty si to cítil,
videla som v tvojich očiach
to poznanie i záblesk nádeje...
Naša láska stále žije..
prešla svetmi,dejmi,dimenziami...
vydržala,odolala zubu času...
a možno tentoraz
ju dotiahneme do večnosti...
Možno preto nás osud znovu spojil,
bo spriaznené duše
si cestu k sebe vždy nájdu...
Dátum vloženia 19. 2. 2007 18:55
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1997
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. Ronaldinho

    dost jednoduche myslim

    ale celkom sa mi paci metafora zub casu...hoci je genitivna

    3. 3. 2007 16:44