Mám veľa tajomstiev,
čo ťažia moju starú dušu...
Hriechy minulosti mažem
dobrými skutkami lásky...
Je ťažké vykonať ich...
neviem,čím som sa previnila...
Viem,že na tomto svete
nie som prvýkrát
a ty,láska moja,tiež nie...
Koľko to je storočí?
Ani sama netuším...
Pamätám si naše strenutie...
pocítila som známe chvenie...
pohľad do tvojich očí privial
pocity dávno zabudnuté...
Tvoje gestá sú mi známe
a myšlienky ako moje vlastné...
Vedela som,že patríme k sebe
tak ako slnko k oblohe..
mráz k zime či voda k moru...
I ty si to cítil,
videla som v tvojich očiach
to poznanie i záblesk nádeje...
Naša láska stále žije..
prešla svetmi,dejmi,dimenziami...
vydržala,odolala zubu času...
a možno tentoraz
ju dotiahneme do večnosti...
Možno preto nás osud znovu spojil,
bo spriaznené duše
si cestu k sebe vždy nájdu...
Dátum vloženia 19. 2. 2007 18:55Danielik
Spriaznené duše...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1997
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti