Basnicky.sk

Kráčaš po chodníku
a ja idem oproti tebe.
Keď zbadáš ma,
svoj pohľad na mňa upriamiš,
ale ja ťa obchádzam.
Nevidím ťa.
Nevidím svet.
Slzy v očiach zakrývajú výhľad
a iný chlapec v mysli.
Počujem tvoje slová v hlave
a všade prenasledujú ma.
Ale to nie je možné,
aby sme patrili k sebe.
Ty máš v hlave niekoho a ja tiež
Ale aj tak niečo k sebe ťahá nás
Možno slová, tíš,
či azda tajomstvo?
Čo je vlastne medzi nami?
Zo začiatku to bol smiech,
slová, mnoho letmých bozkov.
Ale teraz...
Teraz vyberáme slová uvážlivo
a chápeme cenu bozkov.
Nemrháme úsmevom
a otvárame si srdcia,
ktoré sú si tak blízke,
ale zároveň vzdialené.
Nepoznáš ma
a ja nepoznám teba,
ale aj tak nás k sebe
niečo volá.
Čo je to?
Nejaká čudná sila?
Alebo sa mi všetko iba zdá...
Žeby som ťa v hlave mala
a ty mňa?
Je to vôbec možné
či je to len prelud nejasný
Čo nás vlastne spája?
Odud, šťastie, láska, náhoda
alebo je to len omyl obrovský.
Chcela by som sa ti do hlavy dostať
a prečítať si tvoje myšlienky
Či na mňa niekedy spomenieš si,
či som v tvojich snoch,
či na mňa myslíš
ako na veselého anjela pôvabného
či ako na osobu, ktkorá otravuje ti život
Povedz mi niečo z toho,
vdýchni do môjho tela život svojimi slovami
alebo ho nimi navždy zahub.