Basnicky.sk

Stojím sám nad priepasťou života.
Už je preč láska už je preč istota,
niečo dať či niečo vziať.
Niečo mať či niekoho milovať.
Už niet čo dať už niet čo vziať,
Už niet nič čo by mohlo zastaviť môj pád.
Strach a hnev drží sa môjho ja
Nad zdravou mysľou víťazí paranoja.
Hlavou mi temné myšlienky blúdia,
Tajomná choroba žerie ma z vnútra
Vysáva život aj moju myseľ
Nemám viac cieľ, nemám viac zmysel

Do priepasti skočiť váham
Ešte vládzem , odolávam.
Záchranné laná žiadne nie sú
Mátohy mojej mysle už ma nesú.
Nesú ma tam kam bojím sa ísť
Prehral som svoj životný kvíz.

Som sám, nikoho niet okolo
Rozpálilo sa už peklo okolo
Moja myseľ očiam neverí
Mojej duši krv sa rinie z pod perí.
Tieň môjho života prestúpiť ma skúša
A hady v priepasti zuby si brúsia.
Padám, padám a záchrany niet
Zničí ma navždy ten hadí jed.
Moja duša skoro vykrváca
A iskra života v očiach sa stráca.
Len strach a bolesť do mňa sa vkráda
Bojím sa pádu , bojím sa hada.


Teraz mi diabol môj účet zráta
Niet viac Boha ani kamaráta.
Splácať budem v mukách trýznivých
Špinavosti rokov mojich prežitých.
Moje výkriky v tme sa strácajú
Nádej na odpoveď už dávno nemajú.
Apokylpsa môjho ja už je tu
Už nemám čas priniesť obetu.
Čierne vrany oči mi vykolú
Už len hadí jed moje žili pumpujú.
Posledný výkrik do tmy sa rinie
Za krátko moja duša zhynie.


Ignorácia ,bolesť ,chaos , bieda
Mojou dušou stále zmieta.
Bojím sa tmy v mojich očiach
Šialenstvá sa vo mne točia.
Chcem sa brániť no nemám šancu
Nie je nádej vyhnúť sa koncu.
Je to blízko , viem to isto
V pekle mám už svoje miesto.
Už to viem a žiadne gesto
Nevyplní prázdny priestor.
Umieram a kruto znie to,
Nemám však už v žití miesto