Doráňaná tvár čo k tebe hladí,
márne čaká,nikto ju však nepohladí.
Trčí jej zo srdca črepina,
no itak sa hrdo vypína.
Život je nepekné,kruté chíle pripravil,
čo by len za to dala,keby jej niekto úsmev vyčaril.
Jediná osoba ktorú milovala
nádej už jej nedávala.
A tak peklo na zemi žije,
čaká,že rána sa už nedožije.
Vždy keď svitne a ona sa zobudí,
bolesť na duši jej ráno privodí.
Vyjsť medzi nových ľudí,
to v nej radosť nezobudí.
Pýcha,čo predchádzala pád,
a teraz ju už nikto nemá rád.
V deň,keď odišla jej láska,
zjavila sa na tvári prvá vráska.
Pomoci jej asi nie je,
a šťastie?Kde je?
Preč...
Dátum vloženia 6. 2. 2007 09:53Daduska 
Už nikdy späť
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2321
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti