Basnicky.sk

prve slovo napisane, kto by si bol myslel, co sa potom stane. kamaratstvo zacalo svojim krokom kracat a ten krok neprestal nikdy, mohlo sa nieco krasne zacat. priatelstvo cez sklo a pismenka, no v srdci mojom sa pre teba zacali otvarat dvierka. usmev sa stale stupnoval, dakovala som, ze si zacal existovat. hned som vedela, ze si moja spriaznena dusa, a to som si ta nemuslea ani preskumat. napisane slova som v usiach pocula zniet, v kutiku duse som pomaly zacinala viac chciet. vidiet tvoju tvar, toho, ktoreho slova moje srdce tesia, a z tej fotky ma zvedavost presla. musela som si sadnut a uverit, ze si to ty, v mojich predstavach si bol krasny, no na fotke ovela viac uzasny. mala som stastie, ze je tu pre mna niekto taky, ktory kazdym slovom odozenie z mojho srdca mraky. No neskor sa zacalo tiez nieco krasne, co sme ani jeden necakali, ze sa to stane. rozpravali sme sa pismenkami stale castejsie, pisali sme si pre seba i sny nase najtajnejsie. vsetko sme vedeli, ja o tebe a ty o mne, obcas som si pripadala ako vo sne. vtedy to bol len nas svet, nikto nas nemohol rusit a potom sme opat chceli nieco skusit. stretnutie na prvykrat konecne po dlhych dvoch rokoch. a zrazu som sa ocitla v BA na schodoch. vysla som hore a uvidela som teba. to, co bolo prve, zastavilo mojho srdca tlkot, nebolo to slovo, ale nas PRVY SPOLOCNY BOZK. a potom som sa ti pozrela do tvojich oci a moj svet sa zacal len pre teba tocit. prve spolocne minuty, no mala som pocit, ze sa pozname uz celu vecnost. nehovorili sme vela, no slova neboli potrebne. bozky hovorili, to co chceli srdcia povedat, prsty na rukach sa spojili a vedeli, ze su stvorene len pre seba. potom to meskanie chcelo, aby som zostala celu noc s tebou. krasna noc, na ktoru si pamatam akoby bola vcera. bola som s tebou a naozaj som to chcela. rano bolo to najhorsie. videl si moje slzy a ja som musela odist. no druhykrat prislo prekvapenie. s tebou som mohla opat byt a do srdca si dalsiu krasnu spomienku vlozit. bola to ta najkrajsia noc, ked som vedela, ze je to krajsie ako v snoch. spojenie dusi a tiel, nikto z nas dvoch ine nechcel...
ale bolo aj vela slz a smutku, no to je nic oproti tomu, ze si bol vzdy pri mne. dal si mi usmev aj stasie a otvoril si mi aj tvoje srdce uprimne. ja do neho vstupila som a ty do mojho a spojili sme sa v laske v to jedno. pri tych dvoch slovach : "LUBIM TA" som este nikdy necitila ich plny vyznam, len vtedy, ked si mi TY svoju lasku vyznal. slza sa kotulala po lici, pre toho, kto si ju zasluzil. moja laska pre teba bola naozaj uprimna, prvykrat som niekoho tak lubila. ty mna tiez, to viem este doteraz, no nasa laska uz prisla do ciela. odisla som daleko, aj ked sme zostali spolu, bol cas stastia i narekov, no kracali sme este cestu svoju. po mojom prichode to bolo ine. srdce muselo dlhsie hladat cestu spat. naslo ho, ked si bol tak dlho pri mne, no rozhodlo sa pre "NIE". je vsak v nom iskierka nasej lasky, ktora bude horiet pokym bude stdce bit, no ohen sa uz asi nerozhori, lebo ten nas spolocny svet prestal zit. aj ked to bolo len kratko, dakujem za ten nadherny pocit, ktory ma vznasal k nebesam, bol si niekto, kto mi maximalne vsetko dal...
ako by sa to dalo este vyjadrit?

... z pucika sprav a telefonatov, cez lupene bozkov a milovania, krasne a vonave kvety lasky vyrastli ...