Vždy po všetkom túžiš,
hovoríš: "Prosím, pomôž, Ježiš!"
Vždy zostávaš skrytý vo svojom sne,
obmedzenosti a úbohom zúfalstve.
Dúfaš, túžiš, miluješ, nenávidíš,
vo svojej obmedzenosti však ďaleko nedovidíš!
Tvoje sny, túžby, city sú pre svet nič,
ale prosím, pokojne, len si ich krič!
Nepočúva ťa nik a nevidí ťa nič,
ale pokojne - krič do prázdna! KRIČ!
Žiješ v pavučine, ktorú si si utkal sám,
príkazy, zákazy, práva, sny, povinnosti,
a pri tom nie si nič len mäso a kosti!
Žiješ vo väzení, kde už niet brán!
Filozofuješ, experimentuješ, skúmaš...
Áno, ty si na všetko trúfaš!
Chceš poznať svet celý! Ovládať!
Veď prečo by sa to nemalo dať?
Nevadí, že nepoznáš ani seba samého,
ty túžiš po poznaní sveta celého!
Hotovo. Bodka.
A čo také si dosiahol? Prosím, pochvál sa úspechmi!
Že je tak málo vzduchu čistého, že šetríš duchmi?
Že si schopný zničiť seba samého?
Povedz, aký býva koniec tvora strateného?
Dátum vloženia 5. 2. 2007 20:18leyro
Báseň bez mena, báseň pre Teba
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2036
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti