Basnicky.sk

Slnko zašlo,
zlo si svoju obeť našlo.
Srdce nevinné,
počasie voči nemu veľmi divné.
Srdce zlom naplnené,
jej krásne oči zronené.
Navždy osamotené,
tak dlho zlom naháňané,
neznesiteľným teplom upotené.
Ku zemi klesajúce,
ruka v ruke so zlom idúce.
Od teraz smutné noci,
a uplakané oči.
Srdce krvácajúce,
myšlienky zlosti v hlave majúce.
Navždy spomienka naň ho v hlave je,
ale srdce už bez neho žije.
V kúte čupieť zostalo,
dušu z neho vypúšťalo.
Bolesť v hrudi neznesiteľná,
zo smrti vzkriesiteľná.
City o stenu oráchané,
ruky Tebou silno spútané.
Srdce nenávisťou obklopené,
posledné city nehy roztopené.
Sprvávanie iných odpudzujúce,
Tvoje srdce ako vždy simulujúce.
Moje srdce ako obeta,
pre Teba symbol života.