kolkokrát stalo sa ze cakala som do noci,a ty si neprisiel..
kolkokrat dufala som ze zas lubit ma zacnes a verila ze ten cas nadisiel..
Nespocitam to mnozstvo nocí ktore som pre teba nevedela spat a potom tie neprijemne rana ze som nevedela vstat.
Nespocitam to mnozstvo zadumanych dni,ked myslela som na tvoje krasne modre oci .
Neviem uz ani vyjadrit slovne ten vtedajsi pocit,ked citila som tvoje jemne pery na tych svojich a hlavou sa mi vyrilo tisic krasnych veci..
Tvoje nezne objatia z ktorych citit tvoju lasku bolo, vyprchali ako ranna rosa v krasny letny den.
Preco som len spochybila a zmarila ten krasny sen.
Nekonecne velakrat ma zozierali vycitky,
no horsie sa mi bojuje so spomienkami..
Pri predstave ze uz ta nemam,ze nemozem ta pobozkat,schulit sa ti do narucia sa mi zoviera srdce.
Si niekto pri kom citim,ze ked uz ta nemam je mi strasne smutno akoby mi anjel temnoty osobne vyrval kus duse z tela.
Par riadkami nejde len tak vyjadrit ten pocit,
ako mi chybas,ze bol si mojim snom, kazdopadne tato basen nie je iba hocijakym vymyslom.. bola napisana z lasky ktoru som skutocne pocitila asi az pri tebe.. dakujem
Dátum vloženia 3. 2. 2007 21:14didi333
basen.. z lasky..
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2880
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti