Basnicky.sk

Pozriem večer na hodinky, už je to tu,
"strašne" sa teším, na moju robotu.
Zbalim si caky paky, a zabuchnem dvere,
ktorý nadriadený ma dnes nakaká?

Idem z domu,vidim bus,vytiahnem 10 eska,
no taky bus, jak nie bus, skor V3eska.
Vystupim si von, stale idem rovno,
posledny krat pomyslim, čo to nieje na nič.

"Dobrý večer, kolegyna,aky dnes deň bol?"
Aky bol, taky bol, naš šef je aj tak vol.
Sadnem za comp, robím sa že niečo,
riaditel ide domov, usmievam sa jak lečo.

Teraz to len začína, nekonečná nočná
iba na vianoce niesom sám, ked je polnočná.
Youtube, freevideo, azet, chatovanie
neskôr hlad, ospalosť, nuda, odpočítavanie.

Už sa mi to kráti, pomaličky ubieha,
oči bolia, vyzeraju, sťa malička kobleha.
Prvé lúče už vyšli, ľudia do práce idú,
len na jedno myslím, kedy ma vystriedať prídu.

No konečne, už pripravený stojím ísť preč,
kolegyna dobré ráno, ale nieje so mnou reč.
Už si to kráčam, spokojne,kľudne,
ľudia idúci do práce, sa netvária nejak vľúdne.

Komu sa chce chodiť do práce, veď to chápem,
no ani sa nenazdám a už doma chrápem.
Prejde pár hodín, už som hore
a zasa su tu tie myšlienky choré.

Nemysliet na robotu, veď som ešte doma,
no neda sa, "Kedy ides do roboty": pýta sa mama.
Oblečiem si všetky veci, triko, bunda gate,
ďalej to už veľmi dobre všetci poznáte.

Čo z toho vyplúva, vám to vysvetlím teraz hneď,
celý život jak otroci, musíme pracovať, drieť.
Život je krátky, vraví múdrosť večná,
irónia je, ze moja nočná je nekonečná...