Basnicky.sk

Cez polozastreté žalúzie neprenikalo takmer nijaké svetlo.sotva by nejaké mohlo.Vonku bol upršaný deň,niekedy na sklonku novembra. Dážď,ktorý padal namiesto snehu, rytmicky dopadal na parapetu. Niekedy tichšie,inokedy hlasnejšie, no stále sa rovnako neúnavne dobíjal do okien. V poloprázdnej miestnosti sedel muž. Beznádejou zaplavený muž. Hlavu mal ponorenú v dlaniach a len občas ju zdvihol, možno aby skontroval čas. Mal by sa radovať, miesto toho však mal pocit,že si strelil ďalší zo série vlastných gólov. Jeho vlastný trik sa obrátil proti nemu. To,čo malo byť jednoduchým koncom kariéry, sa stalo jej nosným pilierom. Už tak dlho sa hneval na svet, už tak dlho túžil skončiť ten sen. Sen? Nočnú moru? Už to bol rok. Už viac ako rok cítil hnev. A teraz? Teraz bol ku koncu tak blízko,tak neuveriteľne blízko,ako nebol celý život. Skoro celý. Od toho dňa. Chybného,nevydareného dňa. Keby prišiel vtedy neskoro,zlomil si nohu... Keby... Prečo človek vymyslel to slovo? Je snáď trestom od Boha? Je tu preto,aby trestalo ľudí za skutky? Rozžieralo im myseľ zvnútra? Možno. Ale prečo ma potom prenasleduje? Ten skutok nebol zlý. Lenže môžeme skutok nazvať dobrým,len preto,že niekomu pomohol? A zlý,lebo ublížil ľuďom? A čo tie,ktoré neurobili ani jedno? ani nepomohli,ani neuškodili. Nemajú meno,ale predsa sú. Kto by povedal,že aj tie môžu zmeniť svet? Možno nie celý,ale aspoň kúsok z neho. Ked stál na pódiu, vedel,že ďalších prinajmenšom 50 000 sŕdc bije rovnako. Tým srdciam a ich nositeľom zmenil život, aspoň na tú chvíľu. Bol to dobrý skutok? Nie alebo áno. Len dve odpovede a ani jedna presná. Ale teraz môže skončiť. Stačí povedať nie.V živote si musíš vybrať a ak si vyberieš život činov,len občas postrehneš okamih,ako bol tento. Medzi dvoma udalosťami. Miloval ten krátky okamih,predtým ako sa všetko zmení. On zo seba všetko vydal, vyčerpal.Tak to nemohlo byť stále rovnaké. Zašiel príliš ďaleko a potom... Potom už nebolo nič. Len prázdnota,ktorá všetko pohltila. Potrebuje skončiť. Potrebuje oddych. Vstal,vzal si bundu a vyšiel von. Musel sa trochu rozptíliť.
.................................... ...
Sedel v bare. Prisadol si k ľuďom,ktorých nepoznal. Rozprávali sa. Vždy si vedel ľudí ľahko získať. Na pravom predlaktí mu žiarilo nové tetovanie. Leo. Lev,pretože ním bol,ale tiež preto,že potreboval cíťíť takú bolesť,ktorá by ho priviedla na iné myšlienky. Bol to jeden z jeho spôsobov oddychu od práce. Dnes to nepomohlo,vlastne sa cítil o dosť horšie. Šiel späť do svojej izby. Chcel sa vyspať aspon natoľko, na koľko to bolo možné.Pretože byť sám zo svojimi myšlienkami je nebezpečné,zvlášť tak dlho,ako sa im venoval on. Možno o tom ešte porozmýšľa. Možno to bude chcieť len prestávku... Ved nie nadarmo sa vravieva: Ráno múdrejšie od večera... 8no,už tretie...Nakoľko je to teda pravda...? "Áno,"povedal"som hviezda,ale vyblednem. Skôr,alebo neskôr, no raz určite. Ako všetko, čo kedy existovalo. Nič nie je večné. Zmena je život"