Zoznámili sme sa cez pokec,
Mohli sme ísť na kopec.
Ale ty si zvolil kratšiu cestu,
Napísal si mi RP – čku.
Tá prvá bola neuveriteľne milá,
Pochválil si ma, že vraj som osobnosť silná.
Spoznávali sme sa čoraz lepšie,
RP – čky sme posielali najrýchlejšie.
Písali sme v nich o všetkom,
O rodine, láske, problémoch.
Získala som tvoju dôveru,
A ty zas moju oporu.
Pri pc sme sedávali čoraz viac a viac,
Svojich priateľov som vymenila za Teba nechtiac.
Nebola téma, ktorú sme neprebrali,
Preto náš „vzťah“ bol taký pekný, hravý
Jedného dňa som Ti poslala fotku,
Ty si mi zas poslal SMS – ku.
V tej SMS – ke si sa vyjadril veľmi presne,
„Ďakujem Ti Evka veľmi pekne!“.
Potom si mi napísal: „Evka,ty si veľmi peknučká,
Každá minútka strávená s Tebou je výnimočná!“.
Nevedela som predstaviť deň bez Teba,
Ty si sa zas cítil ako duša bez tela.
Poznal si ma veľmi dobre,
Videla som dopredu Tvoje reakcie.
Čítali sme si navzájom myšlienky,
Vedela som, kedy Ťa trápi správanie priateľky.
Pomáhala som Ti ako som len mohla,
Niekedy som Ti fakt nemohla, no smola.
Tak si mi raz napísal, zahrajme si hru,
Aby si vyčaroval z priateľky žiarlivku.
Tvoj plán vyšiel presne tak, ako si čakal,
O chvíľku sa s ňou dlhý pokec začal.
Správala sa ku mne veľmi milo,
Ako to, že jej správanie ma vôbec neprekvapilo?!
Konečne sa plazila za Tebou,
Bolo ti aspoň trošku veselo.
Keďže sa už zmenila,
Písať som jej prestala.
Bola som šťastná, že som Ti aspoň trošku pomohla,
Ver mi, na viac som už nezmohla.
Ďakoval si mi dlhú chvíľu,
Poslal si mi pusu na oplátku.
Riešili sme spolu otázky rôzne,
Niektoré boli naozaj veľmi smiešne.
Na Tebe sa mi páčilo najviac,
Že si bol chlapec na viac.
Jedného dňa som počúvala hudbu,
Keď som zrazu dostala SMS – ku.
Tá SMS – ka bola práve od Teba,
V ktorej si mi napísal: „ ĽÚBIM ŤA!“.
Nevedela som, či je to naozaj tak,
Preto som Ti odpísala, však?
No aj tak som tomu neverila,
Lebo niečo také som od Teba nečakala.
Celú noc som prebdela,
Zaspať som od Teba nemohla.
Rozmýšľala som o Tvojej priateľke,
Či si jej povedal aj o mne.
Nasledujúci deň som žiarila,
Od rána do večera.
Večer sme mali o tom pokecať,
No ty si bol unavený, tak si šiel spať.
Povedal si mi, že ma máš veľmi rád,
Ale aj to,že ma ľúbiš. Tak?
-pýtala som sa Ťa, no odpoveď bola zvláštna,
„Asi som sa naraz buchol do dvoch dievčat!“.
Navrhol si stretko, súhlasila som,
Rozmýšľali sme ako potom?!
Cítila som, že to stretko nevyjde,
Že do Veľkých Kapušian neprídeš.
A vôbec som sa nemýlila,
V ten večer som sa s Tebou pohádala.
Napísala som Ti svoje,
Že: „Miluješ priateľku, tak je?“.
Ty si jej zas nevedel ublížiť,
No ona Ťa mohla kľudne zničiť.
Nič si nespravil, aby to bolo iné,
Len mne si vylial dušu, nie jej.
Písali sme si ďalej, no to už nebolo také ako predtým,
Po určitej dobe si mi napísal: „Prídem za Tebou, ver mi!“.
Verila som Ti, aj na stretko som sa neuveriteľne tešila,
No zas si nesplnil sľub, tak som Ti veriť prestala.
Ale predtým, ako si zmenil názor,
Napísala som Tvojej priateľke RP – čko.
Tie RP – čka som Ti poslala,
Aj som sa odpovede od Teba dočkala.
Napísal si mi, že je to pekné,
Najmä to, čo som napísala o Tebe.
Ale napísal si aj to, že z toho bude hádka,
Že som to robiť radšej nemala.
Fakt som Ťa už nechápala,
Raz si mi napísal dobre, inokedy že zle som konala.
Tak som Ti napísala, že som jej napísala len to,
Čo si chcel, čo bolo vhodné pre ňu, presne tak to bolo.
A potom sa začala veľká hádka,
Že dobré by bolo, keby som sa Ti už viac neozvala.
Aby som Ti prestala písať na pokeci,
A aby som zabudla aj na SMS – ky.
Napísal si aj to, aby som sa do vášho vzťahu už nemiešala,
Že miluješ len priateľku, ale tie karty aj ona pekne premiešala.
Pýtam sa Ťa:
„A čo ja???“.
Nevedela som, že to tak dopadne,
Verila som, že s Tebou to bude iné.
Aspoň viem, že aký si,
Že chalani už nie sú takí ako kedysi.
Najviac ma trápi to,
Ako to vlastne dopadlo.
Neviem, či si to fakt naplánoval,
Alebo si cez prekážky len tak pretancoval.
Vrátiť sa to už veľmi nedá,
Ani by som to už nechcela.
Zahrával si sa s mojimi citmi,
Aj s mojimi myšlienkami.
Tak buď šťastní, veď to si chcel ,alebo nie?
So mnou by si aj tak nebol, však že?
Netrápi ma už, čo bude s Tebou,
Som len zvedavá, čo bude so mnou.
Smutná už určite nebudem,
Lebo mám pri sebe ľudí, ktorých milujem.
Dá sa na nich vždy spoľahnúť,
Keď budem mať problém, tak mi pomôžu.
Kvôli Tebe už chalanom neverím,
„Drahý Janík, ďakujem TI!“.
No teraz potrebujem čas,
Aby som ukázala svoju novú tvár.
Tá tvár bude celkom iná,
Bude veľmi príjemná.
Na smútok zabudnem,
Šťastiu sa venovať začnem!
Dátum vloženia 27. 1. 2007 23:22Anjelik18Eva
Smola v živote
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2082
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Lizzinka
takto podobne zvycajne dopadne vela online "priatelstiev"...neoplati sa zalubit do chalana z pokecu, nestoji to za to...a fajn, ze to riesis tak, ako to riesis
28. 1. 2007 11:15 - nereg. angela
ahoj.. no ja suhlasit v tejto chvili nemozem... ja som mala snubenca z netu a dokonca aj chalan ma ted a teiz je z netu... takze to bolo mozno len chvilkove nestasiet.. ale veim ze silne. kamoska prezivala viac menej to iste a ja to prezivam s nou. viem, ze je to tazke.. krasna basen.. mas to za 1
1. 2. 2007 21:07