mikuška 
Nenájdené šťastie
Kráčaš tmavou ulicou,
ulicou svojich snov,
myslíš, že tam niekde je šťastie,
ale neutíchajúca tma viac a viac rastie.
Aj keď zbadáš malé svetielko- nádej,
tma ťa nepustí nemôžeš ísť ďalej.
Žiješ, trpíš, slzy ti stekajú z líc,
kráčaš, ideš do nových ulíc.
Ale tam je zase ticho, tma,
zobuď sa prosím, zobuď sa z tohto sna,
nemá to zmysel, je ti súdené ostať sám,
pochop to a povedz:,, Umieram!“
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2691
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- AcapulcoGOLD
Len neumieraj, kto by potom pisal take pekne basne =).
7. 5. 2005 18:48 - mikuška (napísal autor básne)
Neboj...mňa sa len tak nezbavíte...
10. 5. 2005 16:48 - Daron
pochopil som... UMIERAM!!! ale ete predtým ti dá jednotku...
13. 5. 2005 05:53 - nereg. janka
je to pekné
15. 6. 2005 17:48 - nereg. clarion
Paraada.....tak presne takto to asi je.........
15. 6. 2005 23:13 - Marnus
krása
23. 7. 2005 23:49 - mikuška (napísal autor básne)
dakujem
1. 9. 2005 19:00