Zhon sveta
zabudol na ňu,
zlomenú bytosť,
dušu rozmazanú.
Vpíja sa do obrazu
svojej reality,
deravé plátno,
rám je rozbitý.
Škvrní srdcia
strachom tekutým,
zraňuje duše
ľuďom prekliatym.
Steká po tvári,
ako slzy hriešnika,
ukrytá na očiach
potichu zaniká.
Prelieva lásku za svoju krv,
odkvapkáva posledná,
bytosť rozmazaná, duša zlomená
dočkala sa utrpenia
Dátum vloženia 26. 1. 2007 16:40SlavoK
Machuľa
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2249
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- bavlnka
hmmm je dobra ale co ja viem ten koniec by si ziadal este taky dotuk ale inak dobreeeeee
26. 1. 2007 16:47 - nereg. wich
v pohode
26. 1. 2007 17:22 - nereg. PeterPavol
slavo, je to dobre :o)
celkom jej rozumiem
26. 1. 2007 17:48 - meritka
ja som dala 1 ...je to pekne mam rada take ze tam je aj rym
Škvrní srdcia
strachom tekutým,
zraňuje duše
ľuďom prekliatym.
mne sa toto paci
27. 1. 2007 21:02 - Danielik
Super,SlavoK,ale tá vo Vyznaniach je lepšie....tá je skvostnááá....
17. 2. 2007 19:54 - livush
ja na tvoju tvorbu proste vážne nemám slov super..
27. 9. 2007 20:36