Basnicky.sk

Rozorvúc dušu
Ohňom spojiť tie dve holubice
v mieri splynúť, v tiche lásky
v dlaniach držať obe polovice

Zrakom spočať, mysľou vzývať
Ktorá z Vás je môj pán?
Konať dobro - seba týrať
a či svedomie si nechať stať?

Pokojným chvatom padla
na nose kvapku vytvorila
jedna, druhá - sypú z neba šťastie
biely závoj ukryl - hruď sa dvíha...

To snehová vločka ruky si podáva
meniac sa vo vrstvu snehu
šaty mu strháva...

On vedel, kým má v ľudskom bytí byť
no osud, doba, večná zloba
teplo sála, kryje sneh
rovom bielym končí táto smutná niť...