Basnicky.sk

Snažil som sa veľkú lásku ti dať,
snažil som sa ti vo všetkom pomáhať,
ty si dávala mi, čo len človek si môže priať,
milovala si ma a nechcela si nič za to mať,
lež ja zabudol som, čo pre mňa znamenáš,
zabudol som, že len ty ma máš,
do našich sŕdc som veľký kríž zabodol,
ublížil ti, a u inej chvíľami pobudol.

Odpustila si mi a nikdy to nevyčítala,
nehnevala si sa, aj keď si na to dôvod mala,
ja uvedomil som si, čo som urobil,
že ublížil som ti a zároveň neveril,
lež ty si našu lásku zachránila navždy,
to som si nemyslel len ja, ale každý,
avšak potom stretla si iného,
na pohľad chlapca veľmi pekného.

V ten večer pamätám si to ako dnes,
v ten večer o niečo tmavší bol les,
v ten večer temnota prebrala moc,
ty si pobozkala ho, už bola hlboká noc,
ja videl som to a bolesť srdce mi drvila,
na maličké kúsočky sťa črepiny mrvila,
chcel som sa hnevať, ale nedokázal som,
prišiel som, pobozkal ťa a odišiel som.

Po roku čo spájala vás obrovská láska,
ty si opustila ho a vynorila sa otázka,
či budem sa môcť vrátiť k tebe zas,
či ešte horí plamienok citu v nás,
ale ty si ma slovami slobody zastavila,
a moju lásku za voľnosť vymenila,
ty teraz užívaš si život sladký veselo
a moje srdce..., to už naveky zomrelo.