Basnicky.sk

Keby sa slovami dalo vyjadriť
akú ľútosť či žiaľ v sebe skrývam,
nebála by som sa objasniť,
prečo sa pred pravdou ukrývam.

Mrzí ma celá táto vec,
je mi to skutočne ľúto.
Jeden nevhodný prekec
zapríčinil to,

že som prišla o milovanú osobu,
kvôly ktorej ma život bavil.
Trvalo to dlhú dobu
než si tú vec strávil,

že Ťa milujem, že mi vek nevadí,
že sa pre Teba všetkého vzdám.
Teraz neviem čo Ti zabráni
povedať, nech Ti už pokoj dám?!

Nemala som písať tú RP-cku,
nemala som žiadne právo
kričať na Teba za vec,
čo sa stala už dávno.

Aj tak to bola moja vina,
mala som Ti to povedať.
Cítim sa byť vinná.
Budeš sa so mnou ešte rozprávať?

Nikdy som nechcela o Teba prísť.
Najmä nie touto formou!
Už nemá pre mňa zmysel ďalej žiť,
neznesiem, keď nie si so mnou.

Aspoň v myšlienkach, keď blúdiš
a možno ani byť so mnou nechceš.
Prečo ma za každú chybu súdiš?
Prečo mi každú nádej vezmeš?

Dnes už asi nezaspím,
aj keď radšej by som chcela zaspať navždy!
Možno raz pochopím,
že nie Ty si príčinou vraždy
toho, čo v srdci nosím.
Buď mojím priateľom,
zabudni na krivdy - prosím!
Nebuď len mojím snom.

Keby sa slovami dalo vyjadriť
akú ľútosť a žiaľ v sebe skrývam,
nebála by som sa objasniť,
prečo len o odpustení snívam!!!