Basnicky.sk

Noc dávno svieti a spánok ma nechce
vpustiť do svojej ríše,
tak zobúdzam papier a perom ho trescem,
na krk mu básničku píšem...

Píšem mu na krk, čelo aj bradu,
čo píšem, vnímam len letkom,
a ešte čosi pridám aj vzadu,
veď papier..., ten vraj znesie všetko...

Neskloní hlavu, keď slza mi spadne
a nezvládam rozvitú vetu,
podoprie pero, aj keď som na dne,
je tu a tlmočí svetu...

...že prvý raz plačem, prvý raz cítim,
prvý raz zložiť chcem masku.
Možno to schytám, život na vlásku,
no zajtra ti chcem vyznať lásku...