Justína, ako krásne to meno znie,
keď vychádza z Tvojích nežných úst,
ako keď jarný vetrík vanie,
a večer cvrlíka chrúst.
Mám rád Tvoje hnedé vlasy,
a pohľad do Tvojích modrých očí,
kde boli tie staré dobré časy,
čo hlavu som za Tebou prvý krát otočil ?
Začala si sa mi páčiť,
dával som to najavo,
odvtedy prestal som sa mráčiť,
ako to u mňa do vtedy bývalo.
Vniesla si mi nový pohľad na život,
očarila si ma Svojou krásou,
v prvej chvíli som sa zamiloval,
do Tvojích hebkých vlasov.
Už dávno som vedel,
že Ty si tá pravá,
keď som na kameni sedel,
a pošepla mi tráva ;
Básen nemá vložený názov
dátum vloženia
19. 1. 2007 21:12
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah19. 1. 2007 21:12
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti