Nezábudka dávno zabudnutej lúky,
prerastenej suchou trávou.
Len sedí...,
odetá v závoji z porcelánu.
Predstav si to ticho...
...a ona musí plakať.
Divoký vlčí mak nepochopil trblietavú kropivosť,
vytieňovanú ozdobami pod nohami lásky.
A nik netuší o jednej z belasých,
zasnívaných do krásy.
Prší a všetci sú doma.
No tam...je nikdy nenájdu.
Dátum vloženia 18. 1. 2007 20:40Daisy
Belasá
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1758
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti