Basnicky.sk

Za oknom mihotavý dážď
hrá na bubon svoje piesne,
a v tichom šere mojej izby
rozvoniavajú vône lesné.

Plamienok vo vonnej lampe
tancuje ako malý škriatok,
macko Pu si sedí v kúte,
zase jeden smutný piatok.

Haló, prišla vám správa,
otváram pokec, ícékvé,
čakám, kým sa prihlási,
kým sa môj miláčik neozve.

Z obrazovky mi tu svietia
tvoje písmenká a slová,
a ja píšem na klávesy:
„kedy sa uvidíme znova?“

Nemáš dnes náladu?
To nič, veď ani ja.
Poďme teda spoločne
zabíjať čas obaja.

Aký si mal dnes deň,
krásny, smutný či nudný?
Ja viem, keď sme tak ďaleko,
je každý deň čudný.

Vieš, že sme si sľúbili
po prvom našom odlúčení,
že už nikdy viac nebudeme
diaľkou takto rozdelení.

A predsa osud zariadil,
aby sme večnosť zase,
strávili smutní bez seba
a stratení v čase.

Už sa teším, keď prídeš
domov najbližšie,
a padneme si do naručia
so slovami „moje najmilšie“.