Basnicky.sk

Dobré ráno život. Prečo to vravím? Vari je to tým, že bez neho by som...A čo keby ho nebolo? Nepočuli by sme spev škovránka, či jemný bzukot vetra v korunách stromov. Život. Starí otcovia ho venovali našim rodičom, aby ho oni ponúkli nám a my zas ďalej. Putuje od pokolenia k pokoleniu ako najstaršie a najcennejšie dedičstvo.
Osemnásť rokov? Pre niekoho minulosť, pre iného budúcnosť. No mne to vyjadruje súčasnosť. Je to už tak dávno, osemnásť zím, osemnásť jedení. Som vďačný za každý okamih, každý moment. Boli to oni. Moji rodičia. Dvaja ľudia, ktorých ľúbim a bez ktorých by som tu nebol. Tí istí dvaja ľudia, ktorí mi pomohli vždy, keď to bolo pre mňa ťažké, keď som nevedel, čo robiť. Naučili ma mnohé. Keď som žil životom dieťaťa, nebolo to medzi nami také, aké je to teraz. Nevedel som sa im často zdôveriť s problémami, pretože som sa obával reakcie. No ako som rástol, aj moja myseľ a duša sa rozvíjali. Bol som ako prvý jarný kvietok, keď sa pomaličky prediera poslednou snehovou prikrývkou. Nakoniec som sa spod nej dostal a vyrástol. Zistil som, že nie sú až takí prísni, ako sa mi to kedysi zdalo, ako som si myslel. Jeden múdry človek raz povedal: „Život je ako mladé vtáča, preletí mnoho krajín, kým dospeje.“ Teraz už nemám problém s nimi hovoriť o čomkoľvek. No vždy budú isté veci, s ktorými sa radšej zdôverím priateľom, lebo mám pocit, že práve oni to pochopia lepšie. Či som dobrým synom? Nuž, to zhodnotiť neviem. No jedno viem, ale určite. Ak by ste sa mojich rodičov opýtali, či sú so mnou spokojní, odpoveď by znela áno. Povedali by, že by ma za nič na svete nevymenili. Viem to, lebo aj keď mám svoje chyby, cítim, že im na mne záleží.
Rodičia. Náš dar od Boha. Darovali nám život, aby sme ho šírili ďalej. Aby sme rozširovali jeho dedičstvo. Starajú sa o nás, sme pre nich všetkým. Bohužiaľ, niekedy si to neuvedomujeme. No človek robí chyby. To ho robí odolnejším a múdrejším. Týmito riadkami chcem preukázať úctu a lásku s nim. K našim mamičkám a oteckom. Som hrdý na to že VÁS mám.