Basnicky.sk

Je pre mňa hlúpe pýtať sa pri slabom signále vkuse: „Čo?“ a tak len poviem: „Dobre, čau.“ a zložím. Je fakt záhadou, že takáto premakaná finta skoro nikdy nezaberie. A telefonát s ocinom bolo niečo podobné. Alebo ešte horšie? Lebo keď som povedala už spomínané slovné spojenie, nervózne zaručal (ale viac by sa tam hodilo české slovo: vztekle zaručal- no, ja viem, po česky to je s koncovkou –e, teda zaručel ale ja som to chcela tak po slovensky ibaže s českým slovom.. chápete... no tak a ajkeď neviem čo to slovo- vztekle- presne znamená, určite by sa tam hodilo viac, nemyslíte? Ja viem že teraz asi nie ste schopní myslieť, lebo sa práve zaoberáte mojou debilitou, ale ja to mám ajtak v ... no je mi to proste jedno.): „KDE IDEŠ?!“ Po týchto dvoch trochu hlasnejšie povedaných slovách mi bolo hneď jasné, čo hovoril ocino, keď ho nebolo počuť. A to asj napriek tomu, že som o odpoveď absolútne nestála. „NA VÝTVARNÚ!“ Bod pre mňa, vrátila som mu tú bezočivosť. Výraz na tvárach okoloidúcich však nepriamo nasvedčoval tomu, že som to s tým, tak nejak, trošku, zľahka, nepatrne, jemne, málo, neveľa, riedko, sporo, skromne-poskromne, koľko-toľko... prehnala.
Bolo pol tretej, ešte „som mala hodinu“. To je kooopa času! Tak som išla do číňanov, pre spisovne sa vyjadrujúcich do krytej tržnice, ale nemali tam žiadne tričká na ramienka...( no teda mali, ale také škaredé, záclonové ) čudné! Alebo že by to bolo tým, že je október? Niekto by si možno položil otázku, prečo si chcem kúpiť tričko na ramienka v takomto ročnom období. A ja by som mu nemusela odpovedať, proste by som povedala že neviem, alebo, ešte lepšie, odsekla by som nejaký „hustý odfajč“. Ale, no dobre, musím uspokojiť zvedavosť čitateľovských vtierok a nedbať o moje súkromie. Veď nemám čo skrývať!
Háčik je v tom, že ja naozaj neviem, prečo som si chcela kúpiť to tričko. A tak som sa vybrala na vandrovku a prežila som kopec zábavy. Tak napríklad, cestou som sa pozrela do čierneho auta, a zreteľne som videla moju oranžovú podprsenku. Preč s priesvitnými ružovými blúzkami! Do okna som pre moju (ajkeď zníženú) morálku nemohla čumieť dlhšie, lebo som si uvedomila, že vo vnútri niekto sedí. Pokúšala som sa čo najrýchlejšie dostať preč a v tom zhone som zakopla o litrovku CherryColy. Ochrancovia prírody si dávajú vo fajke kávičku?! Tak teraz som už bola stredobodom pozornosti celej ulice. Hádam nemusím hovoriť dôvod, teda to, že som bola rozčapená na chodníku. Čumel na mňa nejaký bezdomovec, akoby ma chcel... no-ja-neviem-čo. No jasné, nemám sa vyjadrovať neslušne, vulgárne, ani používať slová, ktoré by mohli čitateľa nasrať.

P.s. A inak, ja viem že odveci, zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo sa hovorí „Háčik je v tom, že ... “? podľa mňa s tým bude mať niečo spoločné ryba. Alebo červík? Mňa to momentálne fakt trápi. Podľa vás to bude kvôli dospievaniu?