Basnicky.sk

Keď ranný lúč otvoril moje oči
videla som Teba
vtedy dala som si otázku
či dá sa žiť bez Teba...

Každým ránom budila sa
moja láska k Tebe a ja
cítila som každou bunkou
že celá dýcham v Tebe

Videla som svetlo v Tvojich
očiach pri každom Tvojom pohľade
a dušou mi plával cit čo cítila
som len pri Tebe....

Každým dotykom Tvojich
mäkkých pier vzniesla som sa
do iných sfér
a v sfére lásky utkanej
zo siete...

rozmýšľala som...

či naozaj žijem v Tvojom svete....

Svete kde búrka čistí
vnútro ľudí
kde slnko nás každé ráno budí...

V svete kde sú ľudia
bez rozdielu a láska
nemá svoju mieru...

Kde telo bez pľúc dýchať
dokáže, kde sa láska zo
šťastím na seba naviaže...

Bol to náš svet kde zem
sa nám zdala ľahká a
nebo nás ťažilo...

Náš svet kde žili sme v sebe
Ty vo mne a ja v Tebe...

Bol to náš svet kde mohli
sme stáť Ja a Ty v tak
nádherne nežnom objatí.

Ale?

V tomto svete sa náhle
objavila trhlina
trhlina na ktorú každý
nerád spomína...

Trhlina nedôvery a pochybností
a my otvorili sme náruč pre
cudzích hostí...

Hostí čo využili našu nehu
ktorá topila sa v nás ako
vločka snehu...

Zabudli sme rýchlo na to
krásne čo v nás kvitlo
...zabili lásku....
...zhasli svetlo....

A ja v tom okamihu
už nehľadala som v sebe
nehu...nedľadala som náruč
lásky, sadla som na zem
a počítala vrásky...

Vinila seba zo stroskotanej
lásky, čo žiarila zo mna ako
tie vrásky....

Hľadala rozdiely čo v nás
práve dozneli
No nenašla som odpoveď
čo by odviala môj smútok
preč...

A tak pýtam sa Teba či
vieš kde je rozdiel medzi
svetlom a tmou...medzi
strachom a hmlou
Tak povedz kde je rozdiel
medzi Tebou a mnou?

Ja čakala som na slová
útechy - Ty povedala si slová
čo do srdca sa mi zapichli
ako ostré plechy....

A ja až vtedy som zistila
že dá sa žiť bez TEBA !!!